Tak už to tu máme. Prišiel December a s ním aj vianočná nálada. (okrem reklám...tie majú vianočnú náladu už v septembri)
.jpg)
Ako som bola väčšia a väčšia, chodila som autobusom do školy a zo školy, zimu som mala rada menej. Ráno som musela vstávať skôr, lebo kým som sa poobliekala, skoro mi raz ušiel autobus. Mali sme ešte k tomu blbého autobusára, ktorý chodil poobede. Na našej zástavke pred školou sme si furt hodili tašky na zem a začala sa snehová vojna. Nikto nezostal suchý. Furt som vrieskala a jačala ako keď mačku privriete do dverí, keď mi chalani hodili sneh za bundu. Vtedy by som najradšej vraždila. Keď prišiel autobus a tej starý deduško nás uvidel, tak sme sa museli všetci oprášiť, inak nás do autobusu nepustil. (povedzte prvákovi,alebo druhákovi aby si oprášil chrbát. Fakt mudrlant.)
.jpg)
Čim som staršia, zimu mám stále rada, ale sneh si odo mňa musí udržovať odstup. Keď spadnem náhodou na zadok, začnem nadávať a potom ma všetko bolí. (okey, možno vtedy zveličujem, ale čo už :D )
Ale viete čo milujem? Keď idem buď na večernú prechádzku, alebo keď sa môžem z balkóna pozerať na večernú oblohu, keď sneží. Podľa mňa je to nádherné. Milujem ten okamih.
Som smutná hlavne z toho, že ak budem mať ja deti, možno nezažijú toľko snehu, ako som mala v detstve ja. Ako sami vidíte, skôr je to šľapkanica, ako skutoční sneh. Dúfam, že tieto Vianoce budú také biele, ako bývali. :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár zo srdca ďakujem!