Rainbow Rowellová: Eleanor a Park

Počet strán: 336 strán
Jazyk: slovenský jazyk
Dátum vydania: Na slovensku v roku 2014

Anotácia: 
Majú 16, sú spolužiaci a sú úplne iní ako ostatní. Čudáci. Nehodia sa k sebe. A predsa sa dajú dokopy.

Dvaja čudáci, jedná výnimočná láska.

Kniha ma zaujala na FB stránke vydavateľstva svojou obálkou, ktorá je jednoduchá, ale premyslená a zaujme vás. Preto som si knihu predplatila deň pred tým, keď mala vyjsť. 

Príbeh sa začína, keď dievča meno Eleanor prestúpi na novú školu. Je červenovláska z chudobnej rodiny, ktorá sa o izbu delí so svojimi štyrmi súrodencami. Ak sa hovorí, rodinu si nevyberieme a tak je to aj v jej prípade, čo sa týka jej nevlastného otca, ktorý má násilnícke sklony. Jej oblečenie je iné, ako si môžu dovoliť ostatní, nie je štíhla ako ostatné "modelky" zo školy. Všetko sa zmení, keď ráno nastúpi do školského autobusu a nikto ju nebude chcieť pustiť sadnúť na miesto pri ňom. Až nakoniec Park....

Park nie je hlavný hrdina knihy, na akého sme zvyknutý. Nie je najobľúbenejší na škole, nie je najkrajší a nebijú sa o neho dievčatá na každom kroku. Parkerová mamka je z Kórey, takže Park zdedil jej ázijské črty. (čo sa mi neskutočne páčilo, keďže milujem Kóreu :3 ) Jeho najobľúbenejšími koníčkami je počúvanie hudby a čítanie komixov. V školskom autobuse sedí sám a to sa zmení v deň, keď do neho nastúpi dievča v otrhanom oblečení, nie štíhle ako ostatné dievčatá a s vlasmi, ktoré pútajú na seba svoju pozornosť. Nikto ju ku sebe nechce pustiť sadnúť, autobus sa pohýna z miesta a Parkerovi nezostáva nič iné, len odsunúť svoje veci a zavolať ju k sebe a začať tak príbeh prvej lásky. 

Na knihu som sa neskutočne tešila a prečítala som ju (ak to zrátam) za 8 hodín. Eleanor a Park je príbeh lásky, ktorá je iná, ako sme všetci zvyknutý. Konečne niekto nenapísal príbeh o dokonalých ľuďoch, z ktorých baby, alebo chalani odpadávajú na každom kroku. Kniha ma zaujala už od prvej stránky, autorka si vybrala štýl písania, ktorý sa mi páčil. Eleanor som si ako postavu hneď obľúbila a stále, keď sa cítila trápne, alebo keď sa červenala, jej pocity sa preniesli na mňa a červenala som sa tiež, alebo sa usmievala ako idiot. (Priznám sa, že som knihu čítala cez literatúru :D Učiteľ sa na mňa čudne pozeral, keď som bola červená ako repa.) Park bol ten chalan, ktorého by som si všimla aj keď nie je extra pekný. (Okey, asi preto že je z časti Kórejčan a ja ich milujem) Najviac sa mi asi nepáčilo, že na začiatku knihy bol napísaný skoro celý koniec a preto som už bola pripravená na najhoršie a knihu som si nemohla tak užívať. Musím sa vám priznať, že na konci knihy mi vyhŕklo pár sĺz. Bolo to písané krásne a aj keď sa milovali, ich osud sa s nimi zahral. 

Knihu odporúčam každému, kto má chuť si prečítať príbeh o obyčajnom páre a o výnimočnej láske.