...sa po dvoch rokoch usmeješ.

Prefarbené vlasy a náznak úsmevu :3

Už strašne dlhú dobu som do tejto rubriky nič nepridala. Priznám sa, že písať do tejto rubriky je skutočne ťažké. V živote sa stanú veci, ktoré ma prekvapia, ale nechcem ich sem pridávať, pretože nemajú nič spoločné s knihami. Pred niekoľkými dňami sa však stalo niečo, čo sem proste musím napísať- či sa to týka kníh, alebo nie.
Viem, že sa niektorým bude zdať, že tento článok bude veľmi emotívny a bla, bla, bla, ale ja ho predsa len napíšem, pretože pre mňa veľa znamená.
Už som asi spomínala, že som bola na ťažkej operácií. Aby som bola konkrétna...operovali ma presne 1. 6. 2012 a ja tento dátum považujem za druhé narodeniny. Mám nevyliečiteľnú chorobu, s ktorou sa spájajú nádory, ktoré mi rastú na tele. Dva sa mi spravili na mozgu a prestala som počuť. Pri 12 hodinovej operácií mi vybrali jeden nádor a dali mi do mozgu implantát. Nechcem viac rozpisovať...určite je na svete viac ľudí, ktorí sú na tom horšie ako ja.

V zime...

Čo chcem povedať je, že pri operácií mi poškodili tvárový nerv a pri tom mi ochrnula jedna strana tváre. Asi si dokážete predstaviť, aké to bolo pre 15 ročné dievča. Aj keď som bola na plastike, doktorom sa nič veľké nepodarilo. Skúšali mi s tvárou cvičiť, mala som dokonca cvičiť doma aj ja, ale po roku som to vzdala.
Pred niekoľkými dňami sa stalo niečo neuveriteľné!! Išla som večer do kúpeľne a len tak som sa pozrela do zrkadla a usmiala som sa. Skoro som dostala infarkt. Aj keď to nie je 100%, kútik ochrnutej strany sa mi posunul nahor. Viem, viem....bola polnoc, ale ja som vykríkla od radosti.
Od tej chvíli sa vždy keď idem pri zrkadle usmejem. (Niekedy je to dosť trápne, keď ste v škole, vo WC je niekoľko báb a vy sa škeríte do zrkadla.)