23. apríla 2018

Penelope Wardová: Milovaný nevlastný brat

Počet strán: 288 strán
Jazyk: slovenský jazyk
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2018

Anotácia:
Keď sa k nám v poslednom ročníku strednej nasťahoval môj nevlastný brat Elec, netušila som, že je až taký arogantný kretén. Štvalo ma, že si na mne vylieva zlosť pre otca. Štvalo ma, že si k nám vodí dievčatá. Ale najviac ma štvalo, že v jeho prítomnosti sa mi zakaždým rozbúšilo srdce.
Spočiatku som to pripisovala jeho tetovaniam a príťažlivým črtám, ale v jednu noc nastal v našom vzťahu zlom. Potom sa Elec vrátil do Kalifornie a celé roky som ho nevidela. Keď našu rodinu postihla tragédia, osud nás opäť spojil. Z protivného tínedžera však vyrástol príťažlivý muž, čo ma privádzalo do šialenstva. Vedela som, že sa mu moje srdce neubráni.





Obálka knihy: Musím povedať, že obálka ma hneď po otvorení odkazu knihy zaujala. Veľmi pekný výber dvojice na obálke, aj keď som si hlavných hrdinov predstavovala inak. Takisto nemôžem vytknúť nič písmu, ktoré obálku skvele dopĺňa. Aj keď je originálna obálka proste geniálna, tejto našej dávam tiež 5/5 bodov.

Ako som sa ku knihe dostala?: Kniha v originálnom jazyku vyšla v roku 2014. Meno autorky mi hneď niečo hovorilo a takisto aj originálna obálka, takže som ju asi niekedy zahliadla, možno niekde čítala amatérsky preklad prvých kapitol. Dej príbehu mi však nič nehovoril a hneď ako som si prečítala anotáciu, ktorú mi Bux poslalo, tak som si povedala, že si kniha zaslúži moju pozornosť.

Čo na knihu hovorím?: V prvom rade napíšem zaujímavosť. Knihu som prečítala (dokopy) za 6 hodinovú cestu do Bratislavy a naspäť domov. Nuda vo vlaku proste robí svoje. Už to vám môže naznačiť, že kniha má príjemný štýl písania, ktorý nie je vôbec náročný na čítanie a čitateľ si pri čítaní oddýchne. Kniha je rozdelená do 2 častí a kapitoly sú pomerne dlhé.

Greta je obyčajná 17- ročná baba, ktorá žije so svojou milujúcou matkou a otčimom, s ktorým má tiež dobré vzťahy. Všetko vyzerá byť v pohode, až kým k nim nemá na niekoľko mesiacov prísť Randyho syn z prvého manželstva... jej nevlastný brat. Ich prvé stretnutie nedopadne najlepšie, keďže z Eleca sa vykľuje arogantný potetovaný kretén, ktorý ju štve vždy, keď otvorí ústa. Greta má pocit, že nasledujúce mesiace budú neznesiteľné a plné doťahovania s Elecom. Chlad však medzi nimi nasledujúce týždne mizne a nájdu si k sebe cestu. Greta zisťuje, že to, čo cíti k svojmu nevlastnému bratovi je láska. Keď sa však Elec musí nečakane vrátiť domov, majú pred sebou len jednu noc, ktorá zmení ich životy. Po niekoľkých rokoch sa znovu stretávajú za nepríjemných podmienok a uvedomujú si, že aj keď sa snažili svoje pocity k sebe potlačiť, stačil jediný pohľad do očí toho druhého a znovu prepuknú city, ktoré nedokážu potlačiť.

Ako som spomínala, kniha je rozdelená na dve časti. V tej prvej majú obaja- Greta aj Elec 17 (18) rokov. Druhá časť je sedemročný skok v čase, kedy obaja dospejú a znovu sa stretnú. Keď sa na dej po prečítaní knihy pozriem, uvedomím si, že druhá časť knihy sa mi páčila oveľa viac. Nemôžem povedať, že začiatok bol zlý. No mal veľmi veľa negatív, ktoré nemôžem prehliadnuť. Neviem či je to tým, že mi to pomaly tiahne na 20, stáva sa zo mňa lenivý starec, ale viac na mňa zapôsobil dej, keď boli obaja dospelí a mali životné skúsenosti.  Dej sa mi zdal v niektorých momentoch strašne pritiahnutý za vlasy a konanie postáv sa mi nepáčilo. Tiež sa mi trochu nepáčili tie väčšie skoky v čase, ktoré sa v 280 stranovej knihe objavili viackrát. Čo som však na knihe milovala boli pasáže, ktoré boli "napísané" Elecom. Do tých som sa zamilovala asi najviac.

Milovaný nevlastný brat je príjemná oddychovka na tieto slnečné dni. Mala však veľa negatív, ktoré by som jej vytkla. Postavy boli príjemné a k nim som nemala žiadne výhrady. Neviem, či knihu odporučiť. Nie je zlá, čitateľa zaujme, no nemá to správne čaro. Keby som ju prečítala pred 3 rokmi, milovala by som ju. Dnes jej však dávam 3 sovičky.

MOJE HODNOTENIE:
MOJA CELKOVÁ REAKCIA NA KNIHU:

22. apríla 2018

Ako som narazila na čitateľskú krízu...

Po dlhom čase sa konečne aktívnejšie ozývam. Skôr, ako začnem na blog pridávam nové príspevky, mám taký pocit povinnosti vám napísať, prečo som sa na blog posledné mesiace "vykašľala".
Zdá sa mi, že tento rok, čo sa týka kníh strašne zaostávam. Ledva prečítam recenzné výtlačky a knihy, ktoré som si kúpila ja sama sa mi v knižnici kopia. Od začiatku roku sa na blogu teda objavovali len recenzie, žiadne články a nič pestré. Prečo? Dôvod je asi len jeden...narazila som na čitateľskú krízu.
V minulosti som bola prekvapená, keď na túto krízu niekto narazil a nechápala som, ako je možné, že sa mu proste nechce čítať. Veď knihy miloval! Posledné mesiace to však zažívam ja sama. Dôvodov je asi hneď niekoľko.

1. VYSOKÁ. Áno...aj to je dôvod, aj keď nie som tak vzorná študentka. Kedysi som čítala od rána do večera, medzi prestávkami na strednej...proste stále. A teraz? Ráno ledva vstanem, idem do školy, potom káva, mesto, kamarátky, prídem na internát a som totálne unavená...

2. SERIÁLY. ....preto si zapnem seriál a preležím pri ňom niekoľko hodín. Teóriu veľkého tresku som začala pozerať asi na 9. sérii. Série predtým som nikdy nevidela a teraz som na ne proste dostala chuť. Preto posledný mesiac nerobím nič iné, len pozerám TBBT. A ešte mi to zo pár týždňov bude trvať.

3. SOCIÁLNE SIETE. Fajn, priznávam...proste Facebook. Prídem na internát, zapnem youtube, Facebook, seriál, bla bla bla... a ostanem tam prilepená celý večer. Píšem si s viacerými ľuďmi,  poviem si, že sa odhlasujem a idem konečne čítať, ale pošlú ešte jednu správu a zase tak ostanem prilepená. Veď to poznáte. Potom hento pekné video so zvieratkami, hento video s bábätkami...

4. PRIATELIA. Asi to bude tým predsavzatím, že si nájdem viac kamarátov a budem s nimi tráviť viac času. V Nitre som natrafila na skvelých ľudí, snažím si spraviť čo najviac spomienok a krásnych chvíľ.

5. LENIVOSŤ. Nemôžem zabudnúť na tento dôvod. Proste som lenivá...na všetko.

Nechcem vám sľubovať, že teraz sem budem aktívne pridávať články každú chvíľu. Ide skúškové obdobie, budem sa musieť učiť (haha) a na knihy asi moc času nebude. No verím, že odteraz si nájdem viac času na blog a znovu ho rozbehnem ako predtým. Možno sa mi veľmi nechce čítať, no stále je kopa článkov, ktoré si zaslúžia zverejnenie. :)