9. februára 2015

Jennifer E. Smithová- Štatistická pravdepodobnosť lásky na prvý pohľad

Počet strán: 207 strán
Jazyk: slovenský jazyk
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2012

Anotácia:
Hadley má sedemnásť rokov. Chýbali jej len štyri minúty, aby stihla lietadlo do Londýna. Mala ísť na sobáš svojho otca so ženou, ktorú ešte nespoznala, no už ju nenávidí. Keď na letisku v NY čaká na najbližšie lietadlo, stretne Oliviera, ktorý študuje v Spojených štátoch. Zapáči sa jej, až veľmi, no keď prídu v Londýne na colnicu, každý sa poberie svojou cestou. Cesty osudu sú však nevyspytateľné. 

Tenká kniha so 207 stranami, ktorá ma zaujala svojim obsahom v kníhkupectve. Bohužiaľ nie tak veľmi, aby som si ju sama kúpila a keďže som videla na jednej stránke, že ju niekto kľudne vymení, chopila som sa šance. Prečítala som ju za cca 6 hodín (ak to spočítam).

Podľa recenzií, ktoré som si na knihu prečítala, autorka napísala príbeh, ktorý ľudí rozdelí na dve skupiny. Na tých, ktorým sa kniha nepáči a potom tých, ktorým sa páči. Ja som sa dostala blízko druhej skupiny. Kniha je skutočne zaujímavá, ale má veľa negatív. 

Hadley je sedemnásť ročné dievča, ktoré má ísť z NY do Londýna na svadbu svojho otca. Nie je tým veľmi nadšená, ale jej matka ju presvedčila, že keď bude staršia, určite to bude ľutovať. Preto si teda zbalí kufor a rozhodne sa odcestovať. Neráta s tým, že zmešká lietadlo len o blbé 4 minúty. Je nahnevaná, ale uľavilo sa jej zároveň. Na svadbu predsa nechcela ísť. Preto sa spýta, kedy ide ďalšie lietadlo a rozhodne sa počkať. Vtedy stretáva príťažlivého chalana menom Olivier, ktorý jej pomôže a nakoniec sa začnú zhovárať. Keď nastúpia do lietadla, ocitnú sa sedieť pri sebe. A tak sa začítala zaujímavý niekoľko hodinový príbeh lásky. 


Kde začať? Možno som staromódna, ale predsa len som zo slovenska a tu to platí inak. O rok mám aj ja sedemnásť a keby čo i len naznačila mamke, že chcem letieť sama cez polovičku sveta, tak by ma odstrelila. Keď sa to ale vezme, v zahraničí....a v knihách je možné všetko. 
Zameškám lietadlo? Sadnem si na zadok a počkám na ďalšie pár hodín. Hovoríte, že by som mala zavolať matke, aby sa nebála? Pché...prečo by som mala? Hadley som v tomto fakt trochu nechápala, ale čo už. Keď to tak spočítam ešte sú tu dve veci, ktoré ma na knihe štvali. 
Treba mi ísť na záchod? Prečo si nedať postrážiť kufor dákej cudzej žene? Veď sa mu predsa nemôže nič stať. Zmýšľanie hlavnej hrdinky som fakt nechápala. A čo ma fakt zarazilo? Môj otec je šťastný, konečne sme sa stretli, ale ja sa v cudzom meste vyberiem na mieste ktoré vôbec nepoznám. Zatlieskajte mi. 
Ešteže tam prišiel Olivier. V tejto knihe bol ako anjel strážny, ktorý všetko zachránil. Ich rozhovory sa mi stále páčili a aj keď mal niekedy svoje chvíľky, tak som ho zbožňovala. Jeho príbeh autorka vymyslela naozaj zaujímavo a skutočne som aj ja sama bola prekvapená, prečo sa vlastne vracia domov. 
Ešte stále by to bolo pár chýb, ktoré by som vytkla (krátkosť, málo rozhovoru z lietadla...), ale chválim autorku pre nápad. Skutočne krásny príbeh o tom, že v každom zlom je predsa niečo dobré.
Ja osobne knihu odporúčam, ale netuším, či sa vám bude páčiť. Skutočne človeka musí zaujať, inak ju bude nenávidieť. 

MOJE HODNOTENIE:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára