Kde som sa na mesiac stratila?

Možno si niektorí budete myslieť, že to sem nepatrí, ale aj tak to napíšem. Dnes som si povedala, že konečne po mesiaci napíšem nejaký príspevok, aj keby kravy padali. Snažila som sa ho písať už poobede, ale moje plány samozrejme nevyšli. Prečo?

Kde začať? Tento mesiac bol pre mňa skutočne zvláštny a namáhavý z veľa smerov. Je (už) apríl, o chvíľu koniec školského roka a ja mám dokopy len 19 známok. Flákam školu? Priznám sa, že nie som poctivá študentka, ale snažím sa. Tento mesiac som sa teda snažila nachytať čo najviac známok, učila som sa rôzne blbosti pomedzi to, ako ma choroby prinútili ostávať doma. A tu sa dostávame ku ďalšiemu smeru- choroby.
 Je normálne, aby niekoho bolela dva týždne neustále hlava? V noci som kvôli tomu nevedela spať, cez deň som bola unavená, ale nedokázala som zaspať. Moja neurologička (samozrejme, zatlieskajme zdravotníctvu) nedvíhala celé dva týždne telefón a preto moja detská doktorka nevedela, čo má robiť. Až včera sme sa ku nej dostali s tým, že možno pôjdem na infúzie, lebo mám príliš veľký tlak na mozog. (Áno, mohla som dostať porážku, ale ona NEDVÍHALA.) Nakoniec mi zvýšila moje dávky liekov a tiež mi dala nejaké silné tabletky od bolesti a nechala ma doma a ak mi to neprejde, pôjdem do nemocnice. Znovu nemocnica- môj druhý domov.

Ďalší šok, ktorý som za tento mesiac zažila je, že som NEPREČÍTALA ŽIADNU KNIHU! Neviem, či je to tým, že som si žiadnu novú nezaobstarala, ale predsa mám v čítačke kopu skvelých kníh, ale neviem sa prinútiť ju zapnúť. Prečo? To vážne netuším. Teraz mám kopu času na čítanie, keďže som týždeň doma, ale ja nemám chuť. Vážne sa som ňou niečo deje.
Čo som veľmi rada je, že mi vychádza počasie. Keď som doma je nádherne a ja môžem moju kávu piť v našej záhrade, vychutnávať si slniečko a samozrejme si vychutnávať moju alergiu na peľ!
A nakoniec, aby som nezabudla (pretože mi tu behá okolo nôh). Máme v dome nového člena. Guľku (ja som to meno nevymyslela. -_- ). Pred mesiacom sa jej stalo kopa vecí, za ktoré sme u veterinára zaplatili asi 50€. Starali sme sa o ňu vo vnútri a tá hnusoba si na nás tak zvykla, že ju máme už len dnuka. Je síce zlatá, že neodpustím jej to, ako ma každé ráno keď spím škrabe na tvár.
Mačičku

Asi si myslíte, že veľmi rozpisujem moje problémy, ale rozhodla som sa, že občas na blog pridám aj svoje pocity. Tento mesiac bol pre mňa vážne zaujímavý a som rada, že aspoň takto som sa s vami mohla ty. :)

A čo vy? Ako ste prežili tento mesiac? :)