14. augusta 2015

Rozhovor so Zuzkou Šulajovou!

Pár mesiacov prešlo od posledného rozhovoru, ktorý som robila na blog. Tentokrát som sa rozhodla, že sú prázdniny a preto by som mala znovu osloviť nejakého spisovateľa a poprosiť o rozhovor. Pred pár dňami som oslovila známu slovenskú spisovateľku Zuzanu Šulajovú! Bola som veľmi rada, keď mi odpovedala a poskytla mi rozhovor. Zuzana je vynikajúca slovenská spisovateľka, ktorú si obľúbili asi všetky mladé čitateľky, kvôli jej nezabudnuteľnej sérií Džínsových denníkov. 22.9. by mal vyjsť už piaty diel tejto skvelej série. Okrem Denníkov, napísala aj knihy Ako z románu a Dievča z minulosti. V rozhovore sa rozpísala a ja som ho rada čítala. :) Teraz už nebudem zdržovať a pridávam rozhovor. :)


1. Pamätáte si na svoj úplne prvý príbeh, ktorý ste napísali?
Matne, ale pamätám. Myslím, že som mala 14, písala som ho na malé kockaté papieriky z poznámkového bloku, a pozor - písal som ho ceruzkou! Bol to darček kamoške - spolužiačke pod stromček, ona mne tiež napísala príbeh (dohodli sme sa tak), ale ten jej bol značne vyšperkovanejší, dodala mi ho ako normálnu knihu aj s ilustráciami. Oba príbehy sa odohrávali v našej škole s ľuďmi, ktorí tam vtedy chodili. Písane som si užívala, bola tam aj prímes fantasy, teraz už neviem prečo, ale ja som tam miešala nejaký lektvár. Viac si nepamätám, asi sa budem musieť spýtať kamošky, či ho ešte má ☺

2. Bolo vašim snom stať sa spisovateľkou, alebo ste chceli robiť niečo iné? Ak áno, čo to bolo?
Nie, písanie sa od tej chvíle stalo moje hobby, ale vyššie ašpirácie som nikdy nemala. Dokonca ani keď mi už vyšiel Džínsový denník 1 som nechcela pokračovať v písaní a hnevala som sa, keď ma označovali za spisovateľku. Ja som chcela byť veterinárka, ale keď mi došlo, že neznášam krv a nedokážem ani vpichnúť injekciu, veľmi rýchlo som to vzdala. Nakoniec ma predsa len zhlta tvorba kníh, v tom som sa našla.

3. Máte svoje obľúbené miesto na čítanie a písanie kníh?
Áno, tvorím zásadne vo svojej izbe na posteli, nikde inde sa mi nerobí dobre, a potrebujem pritom absolútne ticho - vadí mi aj smiech. Ak netvorím, ale opravujem, dokážem to aj v obývačke, prípadne niekde vonku, ak som do toho dotlačená. A čítanie? Najradšej v kresle v obývačke, na posteli, na slnečnej lavičke...

4. Vaša séria Džínsových denníkov je veľmi populárna. Čo vás viedlo k tomu, písať knihy takýmto štýlom? (formou denníka)
Vždy som mala rada denníky, fascinovali ma. Ale zároveň ma iritovalo, že neexistujú žiadne slovenské, a v tých zahraničných je priveľa absurdností. Rozmýšľala som, či ich denník musí obsahovať, či to bez toho nebude vtipné, keď napríklad postava podpáli nejakú budovu, alebo si zaplatí chlapa, aby ju naučil bozkávať - vadilo mi to, chcela som niečo veselé a čisto reálne. Tak som to skúsila, a k tomu na slovenský spôsob... Neplánovala som to vydať, dokončila som to v roku 2004 a odložila do šuplíka, a potom som si dobré tri roky na denník nespomenula. Raz som si ho ale po sebe prečítala, a bola to prvá z mojich kníh, ktorá sa mi aj po čase páčila. Tak som to prepísala do počítača, prerobila a skúsila poslať do vydavateľstva. Len tak, zvedavá, či mi aspoň dajú spätnú väzbu, názor, odporúčanie, čo zlepšiť... Ale oni to vzali.

5. Kniha Džínsový denník: Lukášovými očami je písaná z mužského pohľadu. Nemali ste problém písať ho?
Vôbec, písal sa mi lepšie ako Paulin denník. Lukáš je extrovert, spoločenský chlap s množstvom kamarátov a záujmov, takže som sa mohla vybúriť aj ja. Zároveň mi to poskytlo úžasnú skúsenosť preniknúť do príbehu inými očami, vidieť to isté inak a ešte prehĺbiť svet Džínsového denníka. Bolo to pre mňa skutočne veľmi dobré rozhodnutie.

6. Vyšlo vám veľa kníh. Ktorá samostatná kniha, alebo časť Džínsových denníkov sa vám písala najťažšie?
Najťažšie sa mi robil Džínsový denník 3. Pracovala som popritom v jazykovke a bola som časovo strašne vyťažená a unavená. Trojku som navyše robila len preto, aby ste vy mali radosť, a aby postavy dokončili strednú - a mal to byť koniec neplánovanej série. Videla som však na svojich postavách, že ten koniec tam veľmi nepasuje, že nie je absolútny koniec, medzi Lukášom a Paulou dochádzalo k rozporom kvôli rozdielnym povahám a dovtedajším životným skúsenostiam (Lukáš ich mal dosť, Paula zase skoro žiadne) a cítila som, že hoci mi medzi postavami vážne funguje chémia (oni dvaja spolu nikdy nemali byť, plánovala som dvojicu Patrik a Paula), dali sa dokopy prirýchlo. Takisto mi zostávala otvorená Maťa, ktorá, chudera, to kvôli tomu všetkému príliš ľahké nemala, a nemohla som mávnuť rukou a napísať, že je šťastná a spokojná. Ale, skrátka, mal to byť koniec, takže to bolo ťažké.

7. Ktorú postavu z vašich kníh ste si najviac obľúbili a ktorá sa vám písala najhoršie?
Mám ich rada všetky, vrátane samostatných románov. Neviem si príliš spomenúť, s ktorou postavou sa mi možno robilo horšie... Napadá mi len Marek Doriat z Džínsového denníka 4, akosi mi nezapasoval, dokonca jeho krstné meno som menila štyrikrát.

8. Máte svojho obľúbeného autorka, ktorý vás inšpiroval?
Nie, inšpirácie od iných autorov si neberiem, píšem podľa svojich vlastných pocitov. Ale občas si poviem, že toto je výborne napísané, z tohto si musím vziať príklad, aha, aj takto sa to dá, a podobne, ale ide skôr o drobné impulzy od viacerých autorov. Keď mi napríklad dochádzal dych so sarkazmom a iróniou typických pre denníky, náhodou sa mi dostal do rúk dánsky spisovateľ Jussi Adler-Olsen, ktorý píše trilery, a nesmierne ma znovu nakopol do svojej pôvodnej kože. Pri Dievčati z minulosti mi bola maličkou inšpiráciou Závisť od Sandry Brownovej, čo je výborný ženský román, kde sa tiež odohrávajú dva príbehy v jednom, ale na rozdiel od mojej knihy, tá "minulá" časť príbehu je v podstate len nedávna minulosť, a je podávaná formou rukopisu odovzdávaná po častiach redaktorke vo vydavateľstve.

9. Je tu letný čas. Máte vybrané knihy, ktoré si prečítate? Máte svoju obľúbenú, ktorú by ste nám odporučili?
No, mňa práve dostal Khaled Hosseini, akurát že jeho knihy sú psychologické romány, tak neviem, ako by sa vám to čítalo. Ja som im však úplne prepadla, škoda, že som už prečítala všetky. Teraz som sa konečne prekonala a vrhla som sa na Gričskú čarodejnicu od chorvátskej autorky Zagorky, ktorej Plamene inkvizície už veľa rokov milujem, ale Gričskú čarodejnicu som ešte nikdy nečítala. Tiež sa chystám na Jane Austinovú, Carla Ruiza Zafona a Kena Folleta, čiže rozhodne mám čo robiť nielen v lete.

10. Už sa neskutočne tešíme na ďalšie pokračovanie Džínsového denníka. Ja osobne som Lukáša milovala. Môžeme mať nádej na udobrenie? :)
Nádej je tu vždy, a Lukáš je jedna z hlavných postáv, takže z deja nezmizne. Denník končí až šiestym dielom, ale viac prezrádzať nemôžem...

Veľmi pekne ďakujem Zuzke za poskytnutie rozhovoru a ostatným sľubujem, že toto nebude posledný rozhovor, ktorý na blogu robím. ;)

4 komentáre:

  1. Super rozhovor :) A páči sa mi o to viac, že je s úspešnou slovenskou autorkou! Od Zuzky Šuleajovej som ešte nič nečítala, ale už toľko ľudí mi hovorilo, že Džínsové denníky si musím prečítať, že už nad tým rozmýšľam čoraz intenzívnejšie.☺

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Džínsové denníky sú proste knihy, ktoré by si malo prečítať asi každé slovenské dievča, ktoré aspoň trochu zaujímajú knihy. Vynikajúce slovenské knihy a ja ich mám veľmi rada. :)

      Odstrániť
  2. Veľmi pekný rozhovor, čítal sa príjemne. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Snažila som sa vybrať čo najlepšie otázky. Zuzka však spravila najväčšiu časť tým, že tak fantasticky odpovedala. :)

      Odstrániť