Ahojte! :)
Viem, že sa dlhšiu dobu neozývam, ale sú prázdniny a moja hlava je
úplne vygumovaná. Čo sa týka rôznych článok do rubrík, začala som písať asi 5, ale hneď po prvých vetách som sa zasekla, nevedela som, čo písať ďalej a nakoniec som článok vymazala. Čo sa týka recenzií, mám rozčítanú vyše
600 stranovú knihu, som len asi v polke, takže na tú si musíte počkať.
Čo ma však viedlo k tomuto článku? Na FB stránke
Fun Rádia som videla fotku, kde sa ľudí pýtali,
aké najväčšie klamstvá im povedali v detstve. Nemohla som si to odpustiť a musím sa s vami podeliť o moje
najväčšie klamstvá, za ktoré môžu moji skvelí rodičia a moje najväčšie
detské omyly. Ide sa na to...!!!
1. ,,Pozri, Ježiško letí!!"
Začnem asi tým
najväčším klamstvom v mojom detstve. O jeho vzniku som sa vlastne dozvedela len pred niekoľkými týždňami. Vraj keď mi boli asi 3-4 roky, tak som bola na záhrade a zrazu som na oblohe uvidela niečo biele, čo za sebou zanecháva dlhú čiaru. Mamka si uvedomila, že asi bude ťažké mi vysvetliť, že to je niekoľko tonový stroj, ktorý preváža ľudí do rôznych zemí sveta a preto mi povedala, že to
LETÍ JEŽIŠKO. Od toho dňa Ježiško lietal aspoň 5- krát denne. Tomuto som verila až do škôlky, kým som to nepovedala ostatným deťom a tí sa mi vysmiali. Pamätám sa, ako som vtedy veľmi plakala, pretože mi neverili, že to je skutočne pravda...nakoniec však vysvitlo, že som tú pravdu nemala ja. :D Teraz mám 18., viem, že to sú lietadlá, ale niekedy, keď som na záhrade s mamkou, uvidím na oblohe lietadlo, poviem, že sa Ježiško asi niekde ponáhľa. :D
2. ,,Ak budeš zlá, tak ťa zoberú kožkári! | Skok do kríkov od strachu
Toto je asi klamstvo, ktoré mi spôsobilo aj
psychickú ujmu. :D Podľa mojej mamky som vraj nebola problémové dieťa. Aj keď...niekedy som mala svoje dni, kedy to som ňou bolo na nevydržanie. Vážne netuším, z akého matrixu mamka doniesla toto klamstvo. Neviem, či to je tak všade, ale u nás sa nazývali
kožkári tí, čo chodili pomaly na takej špinavej dodávke po celej dedine a na streche mali rozhlas. Buď vykupovali staré vankúše alebo paplóny...alebo niečo predávali. Takže mi mamka povedala, že
ak budem zlá, tak ma ZOBERÚ. Vtedy som sa tak zľakla, že furt, keď som bola na záhrade a započula som, že idú, tak som utekala do domu. :D To som však netušila to najhoršie. Keď som bola na základnej škole (cca 5. ročník), chodila som z autobusu domov s kamarátkou takým chodníkom cez lesík. Mala som "zakázané" chodievať sama. Raz však kamarátka nešla autobusom a ja som chcela byť konečne "veľká", tak som sa vybrala chodníkom sama.
SAMOZREJME, že som započula "VYKUPUJEME STARÉ VANKÚŠE!!". Dostala som taký strach, že som doslova skočila do takých veľkých kríkov (
áno, jasné, že museli byť s tŕňmi). Doteraz mi je smutno za tým krásnym tričkom, ktoré som si zašpinila a roztrhala. :D
3. ,,Nesmiem ísť ku potoku, ku ceste, ku žumpe a ku studni | Povinná recitácia!
Teraz si uvedomujem, že toto nie je ani omyl a možno ani klamstvo (
ako sa to vezme), ale musím sa o to podeliť. Ako ste si mohli vyššie uvedomiť, tak bývam na dedine. Náš dom (
bývame v ňom doteraz)
postavil môj starý otec, takže máme vlastnú studňu s vodou a žumpu (proste také miesto, kde furt hádžeme odpad). Keď som bola menšia a išla som na dvor, proste som musela túto vetu povedať. Mamka sa ma vždy spýtala: ,
,Kde nemáš ísť?" a ja som recitovala. :D Bývame pri potoku, máme tam chodník zo skál a niekedy je tam veľká voda (
niekedy sa tam bojím chodiť aj teraz, dokonca sa tam môj dedko utopil). Cesta...to je asi jasné :D A do žumpy a do studni som mohla spadnúť a vážne netuším, ako by som sa z nich dostala.
