Okuliare
Ach ta...tak bežná vec a predsa má niečo s knihami spoločné. (
Oáza relaxu
Som na smrť unavená (zo školy, od doktora, z práce v záhrade) a jediné na čo myslím je, kedy si konečne sadnem. Stále keď s mamkou napríklad robíme niečo na záhrade a večer si konečne sadneme ku káve a televízoru, mamka si len vyloží nohy a nedokáže nič iné spraviť. Ja to však nedokážem. Stále si zoberiem do rúk nejakú knihu a začnem čítať. Mamka sa furt čuduje, že prečo čítam, keď som taká unavená. Ja to však nedokážem vysvetliť a prestaň. Knihy sú moja Oáza relaxu. Je jedno, ako veľmi som unavená. Knihy ma upokoja svojim príbehom, dejom a postavami.
Otázky,...otázky,...otázky...!!
,,Aká to bola kniha?"
,,Páčila sa ti?"
,,Prečo si furt kupuješ knihy? Nemáš ich veľa?"
,,Prečo toľko čítaš?"
,,Poradíš mi nejakú skvelú knihu?"
,,O čom je?"
Priznajme sa všetci tu a teraz! Kto počul aspoň jednu z týchto otázok? Keď som začínala čítať, bolo to aj celkom milé, že ma každý oslovoval a pýtal sa ma, o čom je daná kniha, alebo čo ma viedlo ku čítaniu. Postupom času si to však začínalo liesť na nervy a teraz som na to strašne háklivá. ,,Prečo čítam?" Pretože to milujem a baví ma to! Keby ma to nebavilo, tak asi nečítam a robím niečo iné. ,,Prečo toľko čítam?" Znovu...LEBO MA TO BAVÍ. ,,Prečo si furt kupuješ knihy? Nemáš ich veľa?" Nie nemám! Keby si čítal, vedel by si, že kníh nikdy nie je dosť. A že ti mám poradiť nejakú knihu? Ako viem, aký žáner máš rád? Každý ma iný vkus. A o čom je daná kniha? Veď ťa v škole učili čítať! Vypni na chvíľu Facebook, sadni si na zadok, otvor knihu a ČÍTAJ!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár zo srdca ďakujem!