5 najväčších klamstiev a omylov v mojom detstve

Ahojte! :) 

Viem, že sa dlhšiu dobu neozývam, ale sú prázdniny a moja hlava je úplne vygumovaná. Čo sa týka rôznych článok do rubrík, začala som písať asi 5, ale hneď po prvých vetách som sa zasekla, nevedela som, čo písať ďalej a nakoniec som článok vymazala. Čo sa týka recenzií, mám rozčítanú vyše 600 stranovú knihu, som len asi v polke, takže na tú si musíte počkať.
Čo ma však viedlo k tomuto článku? Na FB stránke Fun Rádia som videla fotku, kde sa ľudí pýtali, aké najväčšie klamstvá im povedali v detstve. Nemohla som si to odpustiť a musím sa s vami podeliť o moje najväčšie klamstvá, za ktoré môžu moji skvelí rodičia a moje najväčšie detské omyly. Ide sa na to...!!!

1. ,,Pozri, Ježiško letí!!"
Začnem asi tým najväčším klamstvom v mojom detstve. O jeho vzniku som sa vlastne dozvedela len pred niekoľkými týždňami. Vraj keď mi boli asi 3-4 roky, tak som bola na záhrade a zrazu som na oblohe uvidela niečo biele, čo za sebou zanecháva dlhú čiaru. Mamka si uvedomila, že asi bude ťažké mi vysvetliť, že to je niekoľko tonový stroj, ktorý preváža ľudí do rôznych zemí sveta a preto mi povedala, že to LETÍ JEŽIŠKO. Od toho dňa Ježiško lietal aspoň 5- krát denne. Tomuto som verila až do škôlky, kým som to nepovedala ostatným deťom a tí sa mi vysmiali. Pamätám sa, ako som vtedy veľmi plakala, pretože mi neverili, že to je skutočne pravda...nakoniec však vysvitlo, že som tú pravdu nemala ja. :D Teraz mám 18., viem, že to sú lietadlá, ale niekedy, keď som na záhrade s mamkou, uvidím na oblohe lietadlo, poviem, že sa Ježiško asi niekde ponáhľa. :D

2. ,,Ak budeš zlá, tak ťa zoberú kožkári! | Skok do kríkov od strachu
Toto je asi klamstvo, ktoré mi spôsobilo aj psychickú ujmu. :D Podľa mojej mamky som vraj nebola problémové dieťa. Aj keď...niekedy som mala svoje dni, kedy to som ňou bolo na nevydržanie. Vážne netuším, z akého matrixu mamka doniesla toto klamstvo. Neviem, či to je tak všade, ale u nás sa nazývali kožkári tí, čo chodili pomaly na takej špinavej dodávke po celej dedine a na streche mali rozhlas. Buď vykupovali staré vankúše alebo paplóny...alebo niečo predávali. Takže mi mamka povedala, že ak budem zlá, tak ma ZOBERÚ. Vtedy som sa tak zľakla, že furt, keď som bola na záhrade a započula som, že idú, tak som utekala do domu. :D To som však netušila to najhoršie. Keď som bola na základnej škole (cca 5. ročník), chodila som z autobusu domov s kamarátkou takým chodníkom cez lesík. Mala som "zakázané" chodievať sama. Raz však kamarátka nešla autobusom a ja som chcela byť konečne "veľká", tak som sa vybrala chodníkom sama. SAMOZREJME, že som započula "VYKUPUJEME STARÉ VANKÚŠE!!". Dostala som taký strach, že som doslova skočila do takých veľkých kríkov (áno, jasné, že museli byť s tŕňmi). Doteraz mi je smutno za tým krásnym tričkom, ktoré som si zašpinila a roztrhala. :D

3. ,,Nesmiem ísť ku potoku, ku ceste, ku žumpe a ku studni | Povinná recitácia!
Teraz si uvedomujem, že toto nie je ani omyl a možno ani klamstvo (ako sa to vezme), ale musím sa o to podeliť. Ako ste si mohli vyššie uvedomiť, tak bývam na dedine. Náš dom (bývame v ňom doteraz) postavil môj starý otec, takže máme vlastnú studňu s vodou a žumpu (proste také miesto, kde furt hádžeme odpad). Keď som bola menšia a išla som na dvor, proste som musela túto vetu povedať. Mamka sa ma vždy spýtala: ,,Kde nemáš ísť?" a ja som recitovala. :D Bývame pri potoku, máme tam chodník zo skál a niekedy je tam veľká voda (niekedy sa tam bojím chodiť aj teraz, dokonca sa tam môj dedko utopil). Cesta...to je asi jasné :D A do žumpy a do studni som mohla spadnúť a vážne netuším, ako by som sa z nich dostala.



4. ,,Aha mami! Aká hadica!" 

Ešte aj pri pohľade na tej obrázok ma strasie. :D

Dostávame sa k najväčším omylom môjho detstva. Možno ich bolo skutočne viac, ale tieto sú také pamätné. Znovu dedina...kopa prírody, lesov, lúk...a zvierat. Mamka vtedy vešala prádlo a ja som sa hrala v záhrade, kde bola už vyššia tráva...okey, skôr burina. Zrazu som uvidela niečo zelené, tenké a podobné tomu, čo rodičia používali na polievanie záhrady. Preto som celá natešená na maminu vykríkla: "Aha mami! Aká hadica!". Doteraz si pamätám jej rýchlu zmenu tváre z nechápavej na panickú, rozbeh ku mne a kričanie. Tá pekná "hadica" bola užovka, kvôli ktorej som týždeň nemohla chodiť do veľkej trávy na záhrade. Hnusná hadica. :( :D


 5. ...a tak sme mu zobrali ruku do uteráku...
NAJVÄČŠÍ OMYL V MOJOM DETSTVE...možno aj v živote. Furt sa na tom smejeme, ale ja sa cítim aj trochu trápne, že som si niečo také vôbec myslela. ALE...!! Za to môžu ostatní, že nepoužili správne slová!
Keď som bola menšia, bola som hrdá na to, že som nič nemala zlomené. Síce som mala kopu operácií, ale žiadna zlomenina. Preto som sa spýtala mamky, či mal môj brat niečo zlomené. Povedala, že mal zlomenú ruku. Samozrejme, že som chcela vedieť, ako sa mu to stalo. Vraj bol u strýka v Zalabe (nie, ani ja netuším, kde to vlastne je :D ) a hrali futbal. Ako chcel môj brat kopnúť loptu, tak na ňu nejako stupil, pošmykol sa a spadol rovno na ruku. ,,Tak sme mu zobrali ruku do uteráku a bežali do nemocnice." ČO BY STE SI PRI TEJTO VETE MYSLELI?! Samozrejme, že ja, 6 ročné dieťa si to nedomyslím. Myslela som si preto, že môj brat mal ruku CELÚ odtrhnutú od tela a proste mu ju zabalili do uteráka a doniesli do nemocnice a tam mu ju nejakým zázrakom pripevnili k telu. :D :D :D Samej mi po čase došlo, že to bola riadna blbosť a keď som to mamke povedala, tak sa asi pol hodinu smiala.

BONUS: ,,Ako je možné, že s ním to lietadlo nespadne? Veď je tučný."
Je trochu trápne sem písať o niekom inom, ako o rodine, ale nedá mi to. Tento omyl sa mi stal tento rok, takže sa ani nemôžem vyhovárať, že so bola dieťa a veľa som toho nevedela. Znovu hovorím, že nepoužili správne slová. :D
Za domom máme taký väčší kopec, na ktorom je veľká lúka. Z môjho okna od izby vidím rovno na kopec. Raz podvečer som bola na PC a počula som nejaký čudný zvuk. Keď som sa pozrela z okna, videla som nejaké menšie lietadlo, ktoré lieta nad kopcom a našim dvorom. Najskôr som bola celá v tom, že je to vetroň...rovnaký, ako mal Christian Grey. :D Samozrejme, ja, ako romantička som to každý podvečer sledovala a rozmýšľala som, aký sexy...a nezadaný...v tom môže lietať. O pár dní sme boli s mamkou vonku a znovu začal ten vetroň lietať. Spýtala som sa mamky, či náhodou nevie, kto to lieta. Ona mi zahlásila, že vraj jeden 50 ročný známy z našej dediny. Ja som vtedy vypúlila oči a zahlásila: ,,On? Ako je možné, že s ním to lietadlo nespadne? Veď je tučný." Vtedy nasledoval 10 minútový smiech, môj nechápavý výraz a nakoniec vysvetlenie, že to je len veľký model vetroňa na diaľkové ovládanie. A takto nešťastne sa skončil môj príbeh lásky, ktorý sa vlastne ani nezačal. :D

Tak, to by bol koniec klamstiev a omylov. :D Dúfam, že sa vám článok páčil a uvítali by ste do budúcna podobné články. :) A čo vy? :D Pochváľte sa so svojimi klamstvami a omylmi v komentári.